Prikrmovanie vtáctva

Zima už zavítala do viacerých slovenských pohorí. Väčšina z nás si ju spája s prikrmovaním vtáctva. Vieš ako, kedy, kde a čím prikrmovať naše vtáctvo? Poznáš bežné druhy vtáctva vo svojom okolí? Čítaj ďalej a dozvieš sa toho oveľa viac 🙂

Možností ako vtáčiky prikrmovať v zimnom období je viac. Najobľúbenejšie je vykladanie kŕmidiel na balkóny, terasy, v záhradách a dvoroch. Najčastejšie sa na výrobu kŕmidla používa drevo. Mnohí však siahajú aj po iných materiáloch a používajú sa na výrobu funkčného kŕmidla napríklad aj PET fľaše. Dostupné sú aj rôzne kŕmidlá v obchodoch, ale určite mnohí uprednostia výrobu vlastného kŕmidla. Na veľkosti a tvare kŕmidla nezáleží. Skôr treba dbať na to, aby bolo dostatočne veľké a dostupné aj pre väčšie druhy (ďatle, drozdy). Strieška kŕmidla by mala zakryť priestor s krmivom, aby krmivo nemoklo a nezanieslo sa snehom. Podstavu kŕmidla vybavíme nízkym zábradlím, aby krmivo nesfúkaval vietor, a aby nepadalo na zem pri prilietani a odlietaní vtákov. Najvodnejším spôsobom ako vtáky dlhodobo podporiť v záhrade je vysádzanie kríkov a stromov, ktoré rodia bobule, semená a rôzne plody vhodné pre zimné kŕmenie.

Kde prikrmovať? 

Dôležitý je aj výber lokality, kde kŕmidlo umiestnime. Vyhýbajme sa blízkosti frekventovaných ciest, veľkých presklených plôch, do krotkých by vtáctvo mohlo narážať. A ak bývame v paneláku myslíme aj na susedova pod nami. Operení hladoši vedia aj statočne narozhadzovať.

Ak máme kŕmidlo na záhrade, je tiež dobré aby v blízkosti neboli kroviny alebo niečo, čo môže poskytovať kryt predátorom, predovšetkým mačkám. Vtáctvo, ako má dobrý rozhľad, získava prehľad a mačkám sa hravo vyhne. Ak cez zimu naše kŕmidlo navštívi krahulec, nezasahujem do tohto diania. Drobné spevavce sú jeho prirodzenou potravou  a ekologické mechanizmy, ktoré fungujú v prírode, nikdy nedovolia, aby si predátor vylovil svoju korisť a ohrozil tak vážne populácie, v tomto prípade spevavcov. Reprodukčná schopnosť sýkorky belasej je tak veľká, že hravo tieto straty dorovná počas hniezdnej sezóny. Na porovnanie: Jastrab krahulec hniezdi len raz do roka a počet mláďat býva od 3 – 5. Sýkorka belasá hniezdi 2 krát ročne. V  prípade náhradných znášok aj 3 a viac krát v jednom roku a v jednej znáške môže mať až 16 vajíčok! Nie je to dômyselný mechanizmus  prírody?

Čím prikrmovať? 

Najlepšou a najdostupnejšou komoditou je slnečnica. Je jedno či je čierna či ”žíhaná“.

Môžeme ju však kombinovať do zmesí s inými semenami, ako je repkakonopné semenomľanové semenoprosopšenica alebo mak.

Sýkorky a ďatle obľubujú aj orechy a loj. Loj je najlepší hovädzí. 

Drozdy a chochláče zase uvítajú jabĺčka. Občas nás môže prekvapiť návštevou aj ”opička” našich lesov – veverica stromová. Ak chceme, aby sa nám na kŕmidle objavili aj väčšie druhy vtákov, môžeme im ponúknuť kukuricu, tá je lákadlom pre straky aj sojky

Pozor, čo nemôžeme?

Nikdy vtáctvu neponúkajme pečivo, aj keď ho s chuťou žerú, môžeme im tým spôsobiť nemalé problémy. Pečivo v žalúdku vtáctva kvasí. Rovnako sa vyvarujme soleným, koreneným, praženým a údeným potravinám.

V žiadnom prípade nekŕmime vtáky počas vegetačného obdobia, kedy je v prírode dostatok potravy. Dbáme na ich bezpečnosť i ľudí. Kŕmidlá treba umiestniť na bezpečné miesto s dostatočným priestorom na odlet vtákov v prípade nebezpečenstva.

Odporúčame kŕmidlá pravidelne čistiť a udržiavať v dobrom stave. Treba brať na zreteľ aj legislatívu a fakt, že všetky druhy vtákov podliehajú zákonnej ochrane, a preto nie je možné ich chytať a manipulovať s nimi. 

Čo obľubujú niektoré vtáčie druhy?

Drozdy, chochláče – jablká, rôzne plody

Sýkorky, brhlíky, kôrovníky – slnečnica, loj, tuk, varené nesolené nekorenené mäso, oriešky, ovsené vločky

Vrabce, strnádky, pinky – pšenica, drvená kukurica, jačmeň, slnečnica

Stehlíky – slnečnica, proso, mak, repka olejná

Hrdličky záhradné – pšenica, drvená kukurica, jačmeň

Kačice, labute, čajky, lysky – kukurica, pšenica, jačmeň

Sýkorka bielolíca ( veľká )
Sojka škriekavá
Ďateľ veľký ( samček)
Brhlík lesný
Drozd čierny
Stehlík pestrý
Vrabec domový
Pinka lesná

Zdroj: Štátna ochrana prírody SR – www.sopsr.sk

Zdieľať článok